Spolu s vami‚ spolu s nami!

Naše podujatia v roku 2023

December

Spolu s vami, spolu s nami...

...sme už 20 rokov. Občianske združenie Snepeda, ktorého predsedom je Roman Vojtechovský, vzniklo v Lučenci pred dvoma desiatkami rokov. Pôvodne sa volalo Spolok nepočujúcich pedagógov, so skratkou SNEPEDA, nedávno názov pozmenilo iba na Snepedu.

Hlavným cieľom občianskeho združenia je zapájať Nepočujúcich do kultúrneho a spoločenského života, vzdelávať a informovať ich o novinkách vo svete, ale aj vo vlastnej komunite. Rovnako je jej stavebným prvkom informovať aj počujúcu verejnosť o problematike Nepočujúcich a oboznamovať ich so svetom ticha. Všetky tehly jej činnosti a stanov, ale hlavne zásluha šikovných robotníkov vyformovali piliere fungujúceho domova, kde duchovné útočisko našli mnohí Nepočujúci.

Uveďme si konkrétne príklady angažovanosti tohto občianskeho združenia. Snepeda vydáva rozličné publikácie, ktorým autormi sú sami Nepočujúci, aktualizuje a dopĺňa elektronický slovník slovenského jazyka – slovenského posunkového jazyka www.posunky.sk, kde si každý záujemca o posunkový jazyk môže rozšíriť repertoár posunkovej zásoby. Na svojom webe uverejňuje aj edukačné videonahrávky, ako pre dospelých, tak aj pre deti. Každoročne organizuje rôzne aktivity pre Nepočujúcich – športové, kultúrne či edukačné, ktoré sa tešia veľkému záujmu. Najznámejší z nich je Prešporský Medzinárodný deň nepočujúcich.

Pri príležitosti dvoch desaťročí fungovania zorganizovala Snepeda oslavu svojich narodenín. Dňa 9. decembra 2023 sa všetci členovia, priatelia či sponzori stretli v Dome kultúry v bratislavskom Ružinove. Sála prekypovala skvelou náladou. Bolo pripravené chutné občerstvenie a bohatý kultúrny program. Po uvítaní nás predseda previedol životnou cestou Snepedy, počnúc jej prvými krokmi až po súčasné míľniky. Toto milé stretnutie bolo obohatené dvoma významnými udalosťami. Jednou z nich bol krst novej knihy členky Veroniky Vojtechovskej. Knihu pokrstili nepočujúce deti vystreľovaním maličkých papierikov. Detské očká rozžiaril Mikuláš. Ten neodišiel naprázdno – deti ho doslova zasypali svojimi výtvormi, ktoré v rámci kreatívnych dielní vyrobili. Odmenou bol štedrý mikulášsky balíček. Na svoje si prišli aj dospelí – čakal ich kvíz, ktorý mal preveriť ich poznatky o fungovaní Snepedy a o aktuálnych informáciách zo sveta komunity Nepočujúcich. Podobný kvíz potrápil aj detské hlavičky. Obe kategórie súťažiacich čakali krásne vecné odmeny.

Pomyselnou bodkou celého programu, a zároveň jeho najdôležitejšou časťou bola autogramiáda novej knihy Veroniky Vojtechovskej. Veď najlepšie sa číta kniha s osobným venovaním priamo od autora, nie? Najnovšia Veronikina knižka je otvoreným pokračovaním jej prvej knihy Črepiny hluchoty. Na skutočné humorné peripetie života Nepočujúcich nadviazala ďalším dielom Mozaika ticha. Na autogramiáde sa zúčastnila aj sestra spisovateľky, Kateřina Holubová, ktorá knihu obohatila nádhernými ilustráciami. Knižná novinka, ktorá vznikla spod pera a ceruzy šikovných sestier, si nájde čestné miesto nielen na mojej poličke, ale aj v knižniciach a v školách pre žiakov so sluchovým postihnutím.

Za zorganizovanie nádherného predvianočného popoludnia v rodinnom kruhu ďakujeme celému tímu Snepedy, no hlavne členom Vojtechovským, Nadácii mesta Bratislavy za finančnú podporu, hlavnému partnerovi Ružička & partners a Klaster regionálneho rozvoja. Poďakovanie patrí aj rôznym sponzorom: Bagetka Račko, CreoCom, Darfy, Domáce mini zákusky a Seik, dobrovoľníkom, podporovateľom, tlmočníkom a štábu Televízneho klubu nepočujúcich.

Alica Struková, foto: Zoltán Duray

 

November

Konferencia: Tlmočenie nielen pre nepočujúce osoby

Komunita Nepočujúcich, aj napriek tomu, že je menšinová, zastáva veľmi dôležitú úlohu v našej spoločnosti. Jej členovia reprezentujú život človeka, ktorý bol o zvukovú krásu života ochudobnený. To ale neznamená, že je niečím menejcenným. Nepočujúci sa rovnakou mierou podieľajú na vytváraní blaha každého človeka. Menia svet. Nemusia to byť veľké činy pre celé ľudstvo, stačí, keď jeden Nepočujúci pozitívne ovplyvní životné smerovanie niekoho iného.

Ja som toho živým príkladom. Vyrastala som v spoločnosti počujúcich, cítila sa iná a nepochopená. Až vďaka Nepočujúcim som pochopila svoju skutočnú hodnotu. Zmenili môj vnútorný svet a pomohli mi nájsť stratenú verziu seba samej.

Ako to platí pre každého človeka, aj v živote Nepočujúcich hrá vzdelávanie dôležitú úlohu. Umožňuje im spoznávať dianie vôkol seba, rozširuje im obzory a vychováva ich nielen vo vlastnej kultúre, ale oboznamuje ich aj s kultúrou počujúcich.

Príležitosťou na osobný rozvoj bola aj konferencia, ktorá sa uskutočnila 25. novembra 2023 v Bratislave v príjemnom a rodinnom prostredí Hotela Nivy. Jej ústrednou témou bolo spojivo medzi počujúcim a nepočujúcim svetom – tlmočenie.

Podujatie bolo organizované občianskym združením Snepeda a finančne zastrešené Ministerstvom kultúry SR. Bolo zabezpečené tlmočenie z hovoreného do posunkového jazyka (ďalej len PJ) a naopak. Dôležitým prvkom bol aj simultánny prepis hovorenej reči.

  

Na konferencii odznelo až 11 príspevkov ako od počujúcich, tak aj od Nepočujúcich prednášateľov. Každý účinkujúci mal 25-minútový priestor na svoj príspevok, po ňom nasledovala diskusia a otázky publika.

S prvým príspevkom vystúpil Roman Vojtechovský, ktorý je predsedom Snepedy a vyučujúcim na Trnavskej univerzite. Oboznámil nás so študijným programom, ktorý vzdeláva budúcich tlmočníkov. Študijný program slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich (ďalej len SJvKN) je štvorročným bakalárskym študijným programom v odbore filológia. Študenti absolvujú až 700 hodín výučby slovenského posunkového jazyka (ďalej len SPJ) a 300 hodín praxe. Cieľom je dosiahnuť kompetenciu v SPJ na úrovni B2. Študenti sa oboznámia s jazykovedou PJ, kultúrou Nepočujúcich, základmi surdopédie. Veľký dôraz sa kladie na praktickú časť výučby. Prispievateľ nám priblížil aj pilotný projekt MADS, ktorý spája sedem univerzít z Európy a Spojeného kráľovstva, ktorého cieľom je vytvoriť medzinárodný magisterský program v oblasti aplikovaných štúdií nepočujúcich. Zároveň spomenul existujúce európske magisterské štúdium tlmočenia posunkového jazyka – EUMASLI.

Druhá téma sa týkala kvality a dostupnosti tlmočenia vo vybraných krajinách Európy. S problematikou nás oboznámila Paulína Ivanišová, študentka tlmočníctva ruštiny a angličtiny na Univerzite Komenského (ďalej len UK) v Bratislave. Rok študovala aj náš študijný program. Zaujímavé bolo porovnanie situácie tlmočníkov na Slovensku a vo Fínsku – oba štáty majú približne rovnaký počet nepočujúcich, ale počet tlmočníkov je diametrálne odlišný – na Slovensku je približne 20 tlmočníkov, kým vo Fínsku až okolo 500.

Veronika Vojtechovská a Juraj Hladký, vysokoškolskí učitelia Trnavskej univerzity, odprezentovali príspevok na tému najčastejších chýb pri tlmočení zo SPJ do slovenského jazyka. Medzi ne patria napríklad doslovnosť, gramatická nepresnosť (nesprávna flexia, nevhodný výber predložiek, či nesprávna zhoda podmetu s prísudkom), chybný začiatok a následná oprava, formulačné nedostatky (opakovanie slov, apoziopéza), prozodické chyby (hezitačné pauzy) a nezmyselnosť prejavu. Obaja prednášatelia uskutočnili aj prieskum medzi študentmi 2. – 4. ročníka programu SJvKN, aby zanalyzovali ťažkostí, s ktorými sa študenti stretávajú pri preklade z SPJ do SJ.

 

Problematika profesionalizácie bola témou prednášanou Emíliou Perez, ktorá, okrem toho, že je študentkou SJvKN, pôsobí aj na Katedre translatológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Profesionalizácia je vývojový proces, v ktorom sa zo zamestnania stáva profesia. Jej neoddeliteľnou súčasťou je zvyšovanie odbornosti a organizovanosti či etika výkonu práce. Profesionalizácia má etapy: 1. neusporiadaný trh (konkurencia medzi kvalifikovanými a nekvalifikovanými subjektmi), 2. konsenzus a zaviazanosť (konsolidácia trhu), 3. vytváranie formálnych sietí (spolupráca zainteresovaných) a 4. profesijná autonómia.

Oblasti vzdelávania nepočujúcich sa venuje Darina Tarcsiová, profesorka na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Predpokladom úspešnosti vzdelávania detí s poruchou sluchu je včasný skríning, správne nastavenie načúvacích pomôcok, raná starostlivosť a edukácia rodičov. Deti s poruchou sluchu sa môžu vzdelávať v školách pre žiakov so sluchovým postihnutím alebo v bežných školách formou integrácie alebo inklúzie. Pri vzdelávaní sa využívajú rozličné metódy a prístupy. Spomínala aj bimodálny bilingvizmus a pedagogické tlmočenie.

Tlmočnícku službu Online tlmočník nám predstavili Andrea Dobrotka a Pavol Roman. Dozvedeli sme sa informácie o jej vzniku a členoch. S online tlmočníkom sa Nepočujúci môže spojiť každý pracovný deň od 8:00 do 18:00. Je pod správou občianskeho združenia Centrum bezbariérovej komunikácie a v rámci projektu spolupracuje s Nadačným fondom Telekom v Nadácii Pontis. Prostredníctvom videoklipov sme na vlastné oči presvedčili, akým spôsobom táto služba funguje a ako môže o ňu Nepočujúci požiadať.

 

Tlmočenie pre osoby so sluchovým postihnutím v Žilinskom kraji bolo prednášané Janou Filipovou, predsedníčkou Krajského centra nepočujúcich Asociácie Nepočujúcich Slovenska Žilina. Oboznámila nás s fungovaním tlmočníckej služby a postupom pri žiadaní o ňu. V jej príspevku zaznel veľmi podnetný citát, ktorý vystihuje prežívanie každého Nepočujúceho (Strnadová, 1995): ,,Je veľmi ťažké nepočuť a pritom žiť s ľuďmi, ktorí sa navzájom dorozumievajú zvukovým jazykom. Človek má pocit, akoby žil za sklom, môže sledovať, čo ostatní robia, ale nevie, prečo to robia a o čom spolu hovoria.“

Nasledoval príspevok od Jaroslava Cehlárika, riaditeľa Trnavskej asociácie sluchovo postihnutých (TASPO) a prezidenta Slovenského zväzu posunkujúcich, na tému profesionality tlmočníkov na Slovensku. Podľa jeho slov by profesionálny tlmočník mal mať adekvátne vzdelanie, neustále sa vzdelávať a pohybovať sa v komunite Nepočujúcich, disponovať znalosťou oboch jazykov, dodržiavať etiku tlmočenia, spolupracovať so svojimi kolegami, mať sebareflexiu a pýtať si od Nepočujúcich spätnú väzbu.

Umelecké cítenie u Nepočujúcich podporujú a rozvíjajú Michal Hefty a Angela Hefty, riaditeľ a zástupkyňa riaditeľa občianskeho združenia Myslím – centrum kultúry Nepočujúcich. V rámci svojej prednášky nás zasvätili do tajomstiev prípravy hudobného a divadelného tlmočenia a možnosťami ich realizácie. Príprava takéhoto typu tlmočenia je náročný a nákladný proces. Tlmočník okrem znalosti oboch jazykov musí byť aj umelcom, musí mať estetické cítenie a vedieť interpretované dielo precítiť. Divadelné tlmočenie môže byť statické, tieňové, zónové alebo balkónové. Predstavili nám aj už uskutočnené hudobné a divadelné predstavenia tlmočené do SPJ. Svoje dlhoročné skúsenosti v tejto oblasti manželia pretavili do svojej jedinečnej publikácie.

 

S posledným príspevkom, témou tlmočenia v mediálnom priestore, prišiel Stanislav Morávek. Okrem toho, že komunitne tlmočí, je aj študentom SJvKN a pracuje v televízii RTVS. Predstavil nám svoje pôsobenie vo verejnoprávnej televízii, porovnal ho s bežným, komunitným tlmočením a nakukli sme aj pod pokrievku harmonogramu jeho pracovného dňa v RTVS.

Všetky príspevky boli veľmi zaujímavé a obohacujúce pre každého poslucháča. Od publika zazneli aj veľmi podnetné otázky, ktoré nejedenkrát rozprúdili vášnivú diskusiu. Čerešničkou na torte bol jedálenský servis zabezpečený Hotelom Nivy. Poďakovanie patrí ako organizátorom, tak aj prednášajúcim.

Na záver by som uviedla slová Victora Huga: ,,Čo je zlé na hluchote uší, keď myseľ počuje? Jediná skutočná nevyliečiteľná hluchota je hluchota duše.“

Alica Struková, foto: Adam Kováč

Zostrih videonahrávky konferencie - tu.

 

Posledné stretnutie Tlmočníckeho klubu rúčkarov: Príklady z praxe

Každý druhý štvrtkový podvečer je už tradične venovaný Tlmočníckemu klubu rúčkarov. Vo štvrok 9. novembra sa opäť stretli nielen študenti z odboru slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich, ale aj pedagógovia a dvaja hostia.

Toto stretnutie bolo výnimočné tým, že bolo posledné zo stretnutí na fakulte v tomto semestri. Mali sme tú česť privítať medzi nami dvojicu tlmočníkov z mediálneho prostredia, a to konkrétne Milenu Fabšicovú a Róberta Benča. Obe tieto známe tváre nás svojimi skúsenosťami zaviedli do ich pracovného prostredia a príbehmi nám sprostredkovali ich cestu k tlmočeniu.

Milena Fabšicová, aj Róbert Benčo toho majú veľa spoločného. Obaja sa narodili, ako deti Nepočujúcich rodičov (CODA). Milena bola teda od malička v prostredí, kde sa posunkovalo a dokonca už na základnej škole tlmočila svojim rodičom priebeh rodičovského združenia. Benčo má podobný príbeh, pretože jeho otec bol aktívny športovec. Už v útlom veku bol prítomný na rôznych športových podujatiach pre Nepočujúcich, no najmä na futbalových zápasoch. Je zaujímavé, že Róbert vyštudoval chémiu, no napriek tomu sa stal tlmočníkom. Hostia nám prezradili, že niekedy počas puberty pre nich nebolo práve „in“ posunkovanie na verejnosti, a Milena priznala, že až keď mala Nepočujúceho priateľa, tak jej to prestalo vadiť.

Milena Fabšicová kedysi tlmočila aj na vysokej škole, konkrétne na ekonomickej fakulte, pričom priznala, že to bola pre ňu veľká skúsenosť. Dva roky pôsobila v televízii TA3, no dodnes je tlmočníčkou pre Bratislavský samosprávny kraj, a takisto ju môžeme vidieť aj na tlmočeniach spojených s vládou. Ako sama povedala, že sa učí celý život, momentálne sa stále zdokonaľuje v oblasti medzinárodného posunkovania, ktoré využíva napríklad počas deaflympiády.

Róbert Benčo začal už počas štúdia na vysokej škole pracovať pre RTVS, no pôsobil aj v ANEPS. Aj v dnešných dňoch pracuje v RTVS, kde napríklad kontroluje obsah Správ RTVS v slovenskom posunkovom jazyku, ale aj tlmočí rôzne relácie a rozprávky. Práve pri nich poznamenal, že niekedy sa stretne s nejasnosťami, a preto je v kontakte aj s Nepočujúcimi, ktorí ho radi usmernia. Ako tlmočníka ho častokrát vidíme aj na obrazovkách televízie TA3 alebo na Úrade vlády. V obľube má práve tlmočenie politických relácií a tento rok bol aj súčasťou tlmočenia volebnej noci.

Na záver nám obaja hostia prezradili, že počas svojej tlmočníckej praxe sa stretli s rôznymi typmi kritiky, no je dôležité ju vždy prijať a nevzdať sa. Práve to je podľa nich tá správna cesta k úspechu a rada pre nás, budúcich tlmočníkov. Treba mať trpezlivosť, byť v kontakte s Nepočujúcimi, porozumieť ich a stále sa učiť, napríklad aj v oblasti nárečových posunkov a neprestať sa pýtať na nejasnosti.

Toto stretnutie nám nielen spríjemnilo večer, ale aj otvorilo oči v oblasti tlmočenia a dokonale uzavrelo sériu stretnutí. Ďakujeme teda hosťom a autorovi tohto projektu, nášmu pedagógovi, doktorovi Vojtechovskému, že si na nás našli čas. Toto podujatie usporiadala Snepeda s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.

Lucia Telepáková, autorka fotografií: Terézia Baranová

 

Október

Tretie stretnutie tlmočníckeho klubu rúčkarov: Príklady z praxe 

    Ruky, tie ruky, sú našimi slovami. Naše oči sú nielen bránou do duše, ale nahrádzajú nám sluch. Pre nás, nepočujúcich, je zvukový svet cudzí. Krásu nachádzame v posunkoch.

    Ako najlepšie prepojiť dva odlišné svety – svet Nepočujúcich a svet počujúcich? Barličkou tohto styku sú práve tlmočníci.

    Už po tretíkrát sa dňa 26. 10. 2023 stretli na pôde Trnavskej univerzity nielen študenti odboru slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich, ale aj všetci záujemcovia o svet Nepočujúcich. Tlmočnícky klub rúčkarov, ako sa táto akcia nazýva, poctili tentokrát svojou návštevou dve tlmočníčky – Evka Šoltysová a Barbarka Randušková. Ako sprostredkovateľky medzi dvoma nielen odlišnými jazykmi, ale aj kultúrami, nám prišli porozprávať o svojej profesii, podeliť sa s nami s radosťami aj strasťami tohto krásneho a veľmi potrebného zamestnania a nás, študentov, povzbudiť v štúdiu.

    Obe tlmočníčky môžeme vidieť nielen na tlačových konferenciách vysielaných v televízii, či tlmočení u pani prezidentky. Rovnako ich tváre môžeme vidieť na eventoch Sitdownu s Veronikou Ostrihoňovou. Ako významný článok sa spolupodieľajú na sprostredkovaní informácií pre Nepočujúcich v rámci komunitného tlmočenia. To znamená, že sprevádzajú Nepočujúcich v bežných každodenných záležitostiach, napríklad u lekára, na úrade či polícii. Veľkej obľube sa v poslednom čase teší tlmočenie divadelných predstavení, ktoré je nielen umením samo osebe, ale dokonca aj tlmočníčky musia disponovať estetickým cítením, aby ani Nepočujúci diváci neboli ochudobnení o umelecký zážitok. Obe tlmočníčky majú Nepočujúcich partnerov, tak nás zasvätili do tajomstiev vzniku lásky.

    Evka, keďže má Nepočujúcich rodičov, tlmočila už od detstva. Pretože bol jej otec aktívny aj v spoločenskom živote Nepočujúcich, tak už ako dieťa nasávala posunkový jazyk. Barbarkine počiatky tlmočenia siahajú do roku 2012, kedy začala navštevovať kurzy slovenského posunkového jazyka v občianskom združení Myslím – centrum kultúry nepočujúcich. Potom na istú dobu odišla do Anglicka. Aj napriek tomu, že veľmi chcela, nepodarilo sa jej navštevovať viacero modulov kurzu britského posunkového jazyka. Po návrate na Slovensko sa opäť začala venovať svojej srdcovke.

    Obe tlmočníčky oduševnene vykonávajú svoju profesiu, čoho dôkazom je fakt, že sú veľmi žiadané a nepočujúci klienti si vychvaľujú ich prácu. Ako povedala Evka a potvrdila Barbarka, pochvala od nepočujúcich je TOP. Až keď nepočujúci porozumie informácii a pochopí zámer hovoriaceho, to je symbolom kvalitne odvedenej tlmočníckej práce.

    Akými schopnosťami musí disponovať tlmočník? Samozrejme, musí ovládať slovenský a slovenský posunkový jazyk. Mal by byť oboznámený s etikou tlmočenia a orientovať sa v kultúre Nepočujúcich. Je veľmi dôležité pýtať si od Nepočujúcich feedback, spätnú väzbu. Len tak sa môže skvalitňovať tlmočnícka služba.

    Kvalitný tlmočník musí mať sebareflexiu. Musí myslieť na to, že neuváženým konaním alebo nesprávnym prekladom uškodí v prvom rade Nepočujúcemu.

    V minulosti bolo možné získať certifikát na výkon tlmočníckej služby v ATLPRENES, dnes komplexné vzdelávanie budúcich tlmočníkov zabezpečuje práve náš odbor.

    Za zorganizovanie besedy a možnosť vzdelávať sa aj inak, ako je nám, študentom, známe, ďakujeme pánovi doktorovi Romanovi Vojtechovskému zo Snepedy. Obom tlmočníčkam ďakujeme za zaujímavý a veľmi podnetný Tlmočnícky klub rúčkarov.

    Podujatie Tlmočnícky klub rúčkarov: Príklady z praxe Snepeda realizovala s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.

Alica Struková, foto: Alica Struková a Julianna Cvitkovičová

 

Druhé stretnutie tlmočníckeho klubu rúčkarov: Príklady z praxe 

Tlmočnícky klub rúčkarov organizovaný Snepedou v spolupráci s Katedrou slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity pokračoval druhým vzdelávacím cyklusom, ktorý bol určený hlavne pre študentov študijného programu slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich. Konal sa vo štvrtok 12. októbra. Pozvánku od nej prijali dvaja hostia, a to pani Viera Rigová a pán Stanislav Morávek

Viera Rigová je zamestnaná ako tlmočníčka posunkového jazyka v Trnavskej asociácii sluchovo postihnutých (TASPO) od 1. septembra 2013 doteraz a je zároveň študentkou posledného 4. ročníka študijného programu slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich na Trnavskej univerzite. Stanislav Morávek je tiež študentom 4. ročníka toho istého študijného programu a tlmočenie slovenského posunkového jazyka poskytuje ako živnostník na voľnej nohe.

  

Materinský jazyk Viery Rigovej je posunkový. Doma Viera Rigová používala posunkovú zásobu, ktorú tlmočníci nazývajú "kuchynská". Keď nastúpila k zamestnávateľovi TASPO, tak to bolo pre ňu veľké uvedomenie si, že existuje veľké množstvo posunkov i odborných posunkov. Na vysokej škole ju obohatila gramatika posunkového jazyka, viac spoznávala vhodné používanie foriem posunkov, špecifickejší význam posunkov i motiváciu posunkov. Naopak, Stanislav Morávek sa po prvýkrát naučil posunkovať na jednom voliteľnom predmete, ktorý ponúkala vysoká škola, konkrétne Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Posunkovú komunikáciu sa naplno rozvinul v občianskom združení Effeta – sv. Fr. Saleského v Nitre, kde pracoval. V súčasnosti vníma vzdelávanie na Trnavskej univerzite ako skvelý priestor pre svoj osobný rast.

Viera Rigová a Stanislav Morávek majú veľa spoločného, spája ich nielen štúdium na Trnavskej univerzite, ale napríklad aj to, že obidvaja tlmočia v televízii a na omši a majú certifikáty, ktoré potrebovali pri úkone tlmočenia v rámci tlmočníckej služby, zakotvenej v zákone č. 448/2008 o sociálnych službách.

Na stretnutí hostia účastníkom objasnili špecifiká mediálneho tlmočenia a tlmočenia v kostoloch, ktoré sú relatívne odlišné od komunitného tlmočenia. Upriamili pritom pozornosť aj na znalosť komunitného tlmočenia, kde by sa viac mohli stretnúť s rôznymi jazykovými prejavmi nepočujúcich posunkujúcich. Podľa Morávka pri väčšine jeho tlmočníckej práce sa spomínaný certifikát nepožaduje. Podľa neho sú dôležité dve veci: schopnosť, resp. úroveň ovládania posunkového jazyka a dôvera, vzťah, čiže nepočujúci človek bude mať istotu, že keď sa skončí tlmočenie, tlmočník pôjde von a neprezradí, aké informácie odzneli počas úkonu tlmočenia.

Podujatie Tlmočnícky klub rúčkarov: Príklady z praxe Snepeda realizovala s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.

Roman Vojtechovský, Renáta Piršel

Foto: Alica Struková

 

September

Prvé stretnutie tlmočníckeho klubu rúčkarov: Príklady z praxe 

Plná miestnosť študentov, zaujímavá diskusia a priateľská atmosféra. Presne v tomto duchu sa vo štvrtok 28. septembra nieslo prvé stretnutie Tlmočníckeho klubu rúčkarov, ktoré pre nás pripravilo združenie Snepeda spolu s Katedrou slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. Hlavný organizátor podujatia, pedagóg študijného programu Slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich PaedDr. Roman Vojtechovský, na stretnutí privítal vzácne hosťky. Boli nimi pani Anna Šmehilová a pani Anna Laurinec Šmehilová  z občianskeho združenia EFFETA – stredisko sv. Františka Saleského v Nitre, ktoré sa v súčasnej dobe vo svojej činnosti zameriava na pomoc a podporu pre deti a dospelých s poruchou sluchu. Každý, kto toto združenie pozná, vie, že za jeho výsledkami a úspechmi stoja v prvom rade práve tieto dve dámy.

 

Zakladateľkou nitrianskej EFFETY je pani Anna Šmehilová, ktorá na stretnutí študentom otvorene predstavila svoj životný príbeh a prepojenie so svetom nepočujúcich. Svoju prvú „tlmočnícku“ skúsenosť, ktorú zažila ako štvorročná, pokladá ako dieťa nepočujúcich rodičov za prirodzenú, hoci jej v pamäti utkvela detailne až dodnes. Jej otvorené rozprávanie o detstve, dospievaní a ďalšom osobnom i profesijnom živote v úzkom kontakte s nepočujúcimi si bezpochyby získalo všetkých prítomných. Rovnako tomu bolo aj v prípade jej dcéry, pani Anny Laurinec Šmehilovej, ktorá aktivity EFFETY, aktivity v oblasti vzdelávania a podpory nepočujúcich detí, ale aj aktivity v oblasti prístupnosti a tlmočenia pre nepočujúcich ďalej rozvíja dodnes – či už organizačne, pedagogicky, ale aj legislatívne.

Obe hosťky sa počas debaty podelili so študentmi o cenné praktické skúsenosti z oblasti tlmočenia do slovenského posunkového jazyka. Hovorili o osobitostiach komunitného tlmočenia, súdneho tlmočenia, ale aj o etike a dôležitosti dodržiavania etického kódexu tlmočníkov posunkového jazyka. Zdôraznili taktiež, akú dôležitú úlohu zohrávajú tlmočníci slovenského posunkového jazyka v zabezpečovaní prístupu k informáciám pre nepočujúcich, ale aj aká veľká zodpovednosť z toho pre nich plynie. Neľahkú situáciu profesie v minulosti porovnali s jej súčasným stavom, pričom ocenili, koľko práce vykonala v zdokonaľovaní a raste profesie celá komunita, vďaka čomu je situácia dnes omnoho lepšia ako kedysi. Publiku prostredníctvom debaty ponúkli obe hosťky nielen množstvo informácií, ale aj veľa inšpirácie a motivácie na ceste k budúcej profesii. Tie počas semestra plného študentských starostí a povinností všetkým padli určite vhod.

Podujatie sa uskutočnilo s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.

Autorka článku: Emília Perez

Autorky fotografií: Daša Kalmárová, Emília Perez, Alica Struková

  

Cesta k zlatému kľúču

V pekný slnečný deň, 9. septembra, sa nepočujúce i počujúce deti zišli na podujatí občianskeho združenia Snepeda. Je to Prešporský Medzinárodný deň nepočujúcich, ktorý trvá už deviaty rok.  Tento rok to bolo na tému Cesta k zlatému kľúču. 30 detí plnilo úlohy v 10 stanovištiach pri Partizánskej lúke v Bratislave.

Na každom stanovišti čakali dobrovoľníci so zaujímavými úlohami, ako sú protiklady, pohybové cvičenie, pamäťové a logické hry, hry na zmysly, priraďovanie posunkov k obrázkom, hľadanie predmetu, či nášho loga a podobne. Za vylúštenie jednej úlohy dostali písmeno, ktoré neboli zoradené správne. A v cieli, aby mohli dostať zlatý kľúč, museli tie písmená zoradiť správne a povedať správne heslo, ktoré bolo ZLATÝ KĽÚČ. A každé dieťa dostalo hneď 2 kľúče. Jedným bol krásny prívesok kľúča a druhým bol zlatý USB kľúč do počítača. Ku kľúčom dostali ďalšie pekné odmeny. 

   

A tým, že kľúč dostali, sa im akoby otvorili brány do trampolínového centra Cyber Jump v obchodnom centre Galéria Lamač, kde sa na dve hodiny vyšantili, vyskákali, vypotili. Podľa slov detí, veľmi sa im to páčilo, boli spokojné. A tým pádom boli spokojní aj rodičia.

Týmto sa chceme poďakovať dobrovoľníkom: Ivica Duray Tichá, Denisa Gálová, Erika Barancová, Diana Majerčáková, Ľudmila Baťová, Zuzana Švantnerová, Petra Sekerková, Roman Vojtechovský a študentkám študijného programu slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich na Trnavskej univerzite: Alica Struková, Romana Míšaná, Michaela Alexandra Grušpierová, Gabriela Jánošíková a Viktória Melová. Bez nich by sa mne, ako hlavnej organizátorke, nepodarilo túto krásnu aktivitu uskutočniť. Ďakujeme aj fotografovi Zoltánovi Duraymu za krásne fotografie a Milene Fabšičovej za tlmočenie, ktoré bolo v určitých chvíľach potrebné.

V neposlednom rade veľké ďakujem patrí Nadácii mesta Bratislava za finančnú podporu, vydavateľstvu Seik a predajcovi reklamných predmetov Creocom za vecné dary. Vidíme sa o rok na jubilejnom 10. výročí!

Veronka 

August

Detská aktivita: Medová cesta včiel

V piatok 25. augusta sme sa zišli vo Včelárstve Dedinský v Devínskej Novej Vsi, aby sme sa dozvedeli o živote včiel, o tom, ako sa vyrába med a čo by bolo za život, keby na svete neboli včely. Deti sa na prednáške dozvedeli množstvo zaujímavostí. Potom nám pán včelár ukázal, ako sa vyrába med, ako bývajú včely vo včeľom úli, ako sa skladuje med. Ochutnali sme množstvo medíkov s rôznymi príchuťami, vyrobili sme sviečky zo včelieho vosku. Na konci deti čakal kvíz s otázkami a úlohami. Najlepší dostali krásne darčeky a každý účastník dostal malý škoricový medík a semienka, z ktorých môžu potom doma zasadiť a vytvoriť tak malú lúku plnú krásnych kvetov pre včely.

      

Ako povedal pán včelár: "Zasaďme kvety pre včely, urobme im (hmyzie) domčeky, aby si mali kde oddýchnuť pri svojom putovaní." Včely sú pre náš svet dôležité, pretože ako povedal Albert Einstein: "Keď umrie posledná včela, ľudstvu ostáva menej ako 5 rokov života..."

Veľké ďakujem patrí Nadácia mesta Bratislavy za finančnú podporu, bez ktorej by sa táto aktivita nemohla realizovať. Chceme sa poďakovať aj Včelárstvu Dušan Dedinský za úžasnú exkurziu, tlmočníčke Lucii Kotulovej, dobrovoľníkom Denise Gálovej, Alici Strukovej, Izabele Golejovej a Romanovi Vojtechovskému. Veríme, že sa deťom páčila takáto aktivita, ktorú organizovalo občianske združenie Snepeda, a naučili sa niečo nové.

Veronika

Copyright © 2015 - 2024 - Snepeda. Všetky práva vyhradené.